Vplyv koronavírusu na ekonomiku a finančné trhy

Aké dopady bude mať súčasné šírenie koronavírusu na globálnu ekonomiku a finančné/akciové trhy? Túto otázku v poslednom týždni dostávam z môjho okolia čoraz častejšie a hoci sa už na danú tému vyjadrilo mnoho odborníkov, niekoľko postrehov a myšlienok pridám aj ja v mene firmy Economic Solutions.

 Na úvod treba poznamenať, že ekonómia nie je exaktná veda a hospodárstvo je tvorené z malých rozhodnutí veľkého množstva subjektov na trhu a preto správna odpoveď na to čo bude, jednoducho neexistuje. Každý ekonóm, analytik či investor Vám môže dať iba svôj subjektívny pohľad na danú problematiku, avšak niektoré predikcie a pohľady môžu byť omnoho reálnejšie a pravdepodobnejšie ako iné.

Dopady na reálnu ekonomiku

Otázka či ovplyvní koronavírus ekonomiku dnes už nemôže byť aktuálna. Na mieste je skôr otázka v akej miere budú národné hospodárstva ovplyvnené. Myslím, že pri súčasnom tempe šírenia vírusu môžeme povedať, že vo veľkej miere. Je vysoko pravdepodobné, že sa niektoré štáty v najbližších kvartáloch prepadnú do recesie a zároveň dosť možné, že ak sa nedostane vírus čoskoro pod kontrolu, tak sa môžeme po 11 rokoch ocitnúť opäť vo finančnej kríze. Asi nikoho neprekvapí, že hlavným adeptom na recesiu je Taliansko, tretia najväčšia ekonomika EÚ, ktoré včera po extrémne rýchlo širiacej sa nákaze oznámilo, že karanténu rozšíri na celú krajinu, pričom od budúceho týždňa by sa mali v krajine zatvárať aj firmy. V druhej najväčšej ekonomike na svete, v ohnisku epidémie – Číne, naďalej nepracujú milióny pracovníkov. Vírus sa relatívne rýchlo šíri aj v Španielsku, Francúzsku a Nemecku.

Zatváranie výrobných podnikov spôsobí, že ďalšie firmy nebudú mať komponenty a súčiastky na svoju výrobu a budú musieť tiež zatvárať, resp. obmedzovať prevádzku. V dôsledku neočakávaných strát budú spoločnosti škrtiť výdavky na reklamu, marketing či nové investície a projekty, čím sa spomalenie významnejšie presunie z výrobného sektora aj do oblasti služieb. K tomu treba prirátať paniku spotrebiteľov (čiastočne oprávnenú) kvôli ktorej ľudia začínajú šetriť, čo vyústi do nižšej spotreby a ešte väčšieho ekonomického spomalenia. 

Už v súčasnosti sú niektoré sektory postihnuté veľmi výrazne a to najmä cestovateľský ruch, v ktorom to najvýraznejšie pociťujú ubytovacie a reštauračné zariadenia, cestovné kancelárie a prepravné spoločnosti. Royal Caribean Cruises (-65%), Expedia (-40%), Hilton (-30%), Problémy má tiež výrobný sektor (najmä v Číne), avšak možno očakávať, že s ďalším šírením vírusu sa budú kopiť aj v Európe a USA.

Dopady na akciové trhy

Je samozrejmosťou, že reálna ekonomika je s finančným, resp. akciovým trhom silno previazaná, čo spôsobilo, že v posledných dňoch sme boli svedkami veľkolepých výpredajoch na všetkých svetových burzách. Pri týchto vypredajoch sa niektorí investori, čakajúci na príležitosť, kedy ceny investičných aktív poklesnú, začínajú pýtať či je vhodná doba investovať. V pondelok zažili finančné trhy čierny deň, keď kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average zaznamenal najhorší denný prepad (-7,87%) od 15. októbra 2008, kedy zúrila finančná kríza. Výpredaj na trhu bol taký intenzívny, že sa dokonca muselo prejsť k prerušeniu obchodovania na 15 minút. Výrazne sa prepadli aj euŕopske akcie, keď index STOXX Europe 600 stratil 7,44%. Ďalší dôležitý index S&P 500 sa za posledné 2 týzdňe prepadol o 19%.

Najviac ovplyvnený sektor – cestovný ruch zažíva najlákavejšie výpredaje, pričom na demonštráciu spomeniem pár firiem. TripAdvisor (-65%) Booking Holdings (-25%), Hilton (-30%), Expedia (-40%), Royal Caribean Cruises (-65%), Ryanair (-25%). Možno konštatovať, ze investori čakjúci na príležitosť sa dočkali, avšak je práve teraz čas nakúpiť? Sú opravnené takéto prepady, keď doposiaľ vírus nemal významný dopad na globálnu ekonomiku?

Riziká na trhu

Oprávnené určite sú, keďže ceny akciových titulov boli predražené a to najmä z dôvodu pumpovania nových peňazí natlačných centrálnymi bankami a vďaka veľkému optimizmu investorov, ktorý nestriaslo znižovanie účtovných ziskov firiem ani obchodná vojna medzi Čínou a USA. V súčasnosti sa už akciové tituly obchodujú za racionálnejšie ceny, avšak či je správny čas na nákup akcií je otázne, keďže na trhu je mnoho potenciálnych rizík. Jedným z týchto rizík je volatilita na trhu ropy, ktorú spôsobilo najmä oznámenie, že Rusko a krajiny združujúce sa pod skratkou OPEC sa nedohodli na obmedzení ťažby ropy, čím sa začala cenová vojna a krajiny rekordne navyšujú produkciu ropy. Trh ropy sa momentálne nachádza v bezprecedentnej situácii, kde je obrovská ponuka a zároveň nízky dopyt (práve kvôli koronavírusu). Z týchto správ sa môžu tešiť spotrebitelia, keďže poklesnú ceny nafty a benzínu, avšak pre globálnu ekonomiku to je iba ďalší úder a potenciálne riziko.

To, že sú finančné trhy pomerne zúfalé si všimli už spomínané centrálne banky, ktoré sa snažia situáciu upokojiť. Monetárna ekonómia nás naučila, že ak sa ekonomike nedarí, má zasiahnuť posledná inštancia – centrálna banka, ktorá ma v rukáve 2 silné zbrane – znižovanie základnej úrokovej sadzby a kvantitatívne uvoľnovanie peňazí. Minulý týždeň americká centrálna banka (FED) využila jednu z týchto zbraní a znížila úrokovú sadzbu až 0,5%, čo je pomerne veľký skok, ktorý prekvapil trhy. Avšak, keď prídeme do Európy nájdeme ďalší zásadný háčik a problém. Obidve tieto zbrane sa pochopiteľne použili pri finančnej kríze v rokoch 2007-2008.

Po zotavení sa z krízy by mali centrálne banky tieto zbrane odložiť a znovu zvýšiť základné úrokové sadzby a stopnúť kvantitatívne uvoľnovanie. To sa však nestalo, v septembri 2019 Európska centrálna banka (ECB) znížila úrokovú mieru o 10 percentuálnych bodov na úroveň -0,5% (áno čítate správne, záporná úroková miera) a taktiež oznámila kvantitatívne uvoľňovanie vo výške 20 miliárd eur mesačne s cieľom naštartovať európsku ekonomiku. Podobný problém ako ECB majú viaceré centrálne banky na čele s japonskou, čo znamená, že náboje sú do značnej miery vystrieľané. K týmto všetkým rizikám a problémom treba ešte samozrejme prirátať obrovskú zadĺženosť jednotlivých štátov a zrazu pochopíme, že nová finančná kríza nemusí byť ďaleko.

Finančná kríza alebo oživenie a rast?

Ako je spomínané vyššie, rizík je na trhu dostatok na to, aby sa svet opäť ocitol v novej finančnej kríze, ale momentálne potrebuje silný spúštač. Ten spúštač môže byť práve koronavírus, ale ten ešte nedorástol na takú úroveň, aby spustil pád domina. Všetko bude momentálne záležať na zodpovednosti a pripravenosti krajín a jej obyvateľov voči ďalšiemu šíreniu vírusu. Ak sa neprestane šíriť ani cez letné mesiace, ba naopak zrýchli, môžeme sa oprávnene báť kolapsu finančného sektora, avšak momentálne je to viac nepravdepodobné ako to, že sa situácia dostane pod kontrolu. V prípade, že sa šírenie vírusu spomalí alebo dokonca sa nákaza zníži, niektoré sektory a krajiny zažijú iba krátkodobú recesiu s postupným oživením rastu.

Investovať či neinvestovať?

Monitorovať. Osobne by som radil ľudom čakať a monitorovať ako sa situácia so šírením vírusu vyvíja a v prípade pozitívnych správ investovať do spoločností s dobrou finančnou stabilitou, stabilným biznisom a nízkym pomerom P/E.

Marek Malina